V období dospievania prechádza dieťa mimoriadnymi telesnými a psychickými zmenami, ktoré sa môžu odraziť aj v delikventnom správaní a nesprávny prístup dospelých v rodine i škole môže viesť ku konfliktom a prehnanej agresii práve v puberte. Nie nadarmo sa o tomto období búrlivých zmien (fyziologické, intelektuálne, citové, sociálne i sexuálne dozrievanie) hovorí aj ako o tzv. dvojitej kríze originálnosti, v ktorej ide o silne prejavený pocit vlastnej individuality a odlišnosti, čo plodí akýsi kult vlastnej osoby. Prejavuje sa v zdôrazňovaní vlastného ega, rebelantstvom, vzdorom i agresiou, pretože dospievajúci majú veľa problémov a starosti s prispôsobením svojho správania požiadavkám spoločnosti, a tak často nadobúda nežiaduce formy.
Príležitosť robí zlodeja
Mladiství delikventi začínajú mať problémy so zákonnými normami medzi 11. a 13., resp. 14. a 16. rokom, teda v období puberty, kedy v ich vývoji a správaní dochádza k výraznému prelomu. Stávajú sa ťažko ovládateľnými, nerešpektujú niektoré sociálne i právne normy a objavuje sa typický obraz mladistvej delikvencie. Dopúšťajú sa napr. záškoláctva a túlania, ktorým v podstate všetko začína, krádeží, vandalizmu, či prechovávania a užívania drog.
Na rozdiel od chronických páchateľov sa mladiství delikventi dopúšťajú najmä príležitostnej kriminality, v ktorej dominuje protest proti rodičom a dospelým vôbec, ako aj situačný a skupinový faktor. Predovšetkým u chlapcov v puberte prudko vzrastá výskyt konfliktov s okolím i počet incidentov násilnej povahy. Delikventom sa dieťa nenarodí, pokiaľ nepríde do rodiny, kde je zakorenený a teda i dedičný kriminálny spôsob života. Napokon, všetky dospievajú deti predsa nemôžu byť aj delikventmi. Vo všeobecnosti možno extrémne správanie detí v puberte označiť za nedisciplinovanosť, roztopašnosť, drzosť, seba presadzovanie a ignorantstvo. Tento spôsob správania síce dospelých poburuje, ale to ešte neznamená, že sa z nich stanú delikventi či kriminálnici. O to, aby sa tak nestalo však musí zabojovať výchova v rodine i škole, pretože skĺznutie na tzv. šikmú plochu počas dospievanie za výdatnej podpory už „podkutých“ rovesníkov býva lákavé a veľmi jednoduché. Záleží teda od prostredia, či sa dospievajúce dieťa dostane na cestu delikvencie a kriminality. Najväčší počet mladistvých delikventov, či ľudovo chuligánov, sa združuje z mládeže, ktorá ešte neukončila povinnú školskú dochádzku, bez záujmu o učenie, zato viac o záškoláctvo, lajdáctvo a túlanie sa. Svojmu okoliu sa snažia imponovať odvahou až opovážlivosťou, brutálnosťou, agresívnosťou a celkovým negativistickým postojom.
Vo voľnom čase sa väčšinou grupujú v partiách so zlou povesťou a nudu demonštrujú pokrikovaním i obťažovaním okoloidúcich a rôznymi výtržnosťami, len aby na seba upútali pozornosť. Tendenciu a chuť stále niečo podnikať realizujú rozbíjaním a demoláciou cudzích vecí či krádežami. Partia jednej krvnej skupiny vytvára v jej členoch pocit istoty, nedotknuteľnosti, mužnosti a sily. Záľuba v násilí alebo siláckych prejavoch, zvyčajne pod vplyvom alkoholu a iných drog, umožňuje mladistvým cítiť sa „hrdinami“. Agresívnosť je však u väčšiny len kompenzáciou komplexu menejcennosti, nízkeho intelektu a zakrývaním neschopnosti dosiahnuť v živote viac.
Iná „škola“...
Kriminalita mladistvých sa dá definovať tým, že so vznikajúcimi a upevňujúcimi pocitmi dospelosti a utváraním sebavedomia sa fyzická sila stáva vzorom mužného a odvážneho konania, ako aj nezávislosti. Záporný postoj ku škole a učeniu je výsledkom najmä celkovej výchovnej zanedbanosti, nízkej úrovne rozumových schopností a nadania, osobitosti temperamentu, povahy a citového života. Záškoláctvo, nechuť k vzdelaniu a vandalizmus sú často spôsobom odreagovania napätia, poníženia a únikom pred školou a všetkým, čo sa musí. U detí a mladistvých dominuje majetková trestná činnosť, s možnosťou ľahkého získania finančnej hotovosti vreckovými krádežami (deti do 14 rokov), alebo speňažovaním ukradnutých vecí z obchodov, áut či bytov.
Fenoménom v trestnej činnosti mládeže, v tzv. kategórii ostatná kriminalita, je výtržníctvo, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, toxikománia. Na úseku tzv. zostávajúcej kriminality vedie trestný čin šírenia poplašnej správy prostredníctvom telefonátov žiakov a študentov rôznych typov škôl v čase skúšania, resp. písomiek o tom, že v budove školy sa nachádza bomba. V ekonomickej trestnej činnosti zasa experimentujú s modernými počítačovými technológiami, napr. výrobou falošných bankoviek, ktoré sa pokúšajú dať do obehu. Žiaľ, v kriminalite mládeže sa tiež vyskytuje relatívne nový jav – vytváranie delikventných partií, gangov, ktoré sa niekedy dostávajú i do bližšieho kontaktu s organizovanými skupinami profesionálnych zločincov.
