Šikanovanie v škole

Násilnosti v škole sa objavujú a vyvíjajú postupne, v najhorších  prípadoch môžu viesť až k páchaniu trestných činov alebo k samovražde obete. Často sa všetko začína posmievaním, braním desiaty, neskôr sa pridajú nadávky a vylúčenie z kolektívu. Ak sa obete nikto nezastane, môže šikanovanie prerásť do vážnejších foriem, ako je strkanie, ťahanie za vlasy, bitka, rozhadzovanie vecí. Okolo vodcu - agresora sa v triede vytvorí skupinka, ktorá sa k nemu pridá, a tak upevňuje svoju moc a postavenie v kolektíve. Po tejto fáze sa šikanovanie žiaľ stáva normálnym už pre všetky deti, ktoré sú v okolí obete.

Obeť šikany
Obeťou šikanovania sa môže stať každý. Najčastejšie je to dieťa, ktoré je v škole nové, neisté, vystrašené. Je citlivé, tiché, utiahnuté, nepriebojné, slabé alebo pomalé. Vďačným objektom sú aj „iní“ žiaci. Stačí, že sú, menší, majú telesné postihnutie, poruchu reči, nosia okuliare, majú inú farbu pleti, vierovyznanie, pochádzajú zo sociálne slabšej vrstvy. Je zvláštne, že šikanované môže byť i dieťa, ktoré je výnimočné, šikovné, usilovné, svedomité, rado pomáha alebo vyniká v niektorej činnosti či učive. Aj to môže byť tŕňom v oku útočníka.

Príčiny
Jednou z príčin, prečo sa terčom útokov stane chlapec môže byť i neprimeraná starostlivosť zo strany matky. U dievčat je to práve naopak, často trpia matkiným odmietaním a poznajú iba agresívne riešenie konfliktov. Útočníkom sa stáva dieťa, ktoré chce byť dominantné a má tendenciu ovládať druhých. Môže to byť telesne veľmi zdatné a silné dieťa s vysokou inteligenciou, ktorá mu pomáha vymýšľať rafinované formy násilia. Často je však takéto správanie posilnené rodinnou výchovou, kde je dieťa citovo a fyzicky ponižované a týrané.

Mylným je názor, že častejšie ubližujú chlapci ako dievčatá. Rozdiel je len v postupe a spôsobe, ktorým šikanovanie vykonávajú. Dievčatá si ubližujú zvyčajne len navzájom a skrytou formou, to znamená, že skôr vylúčia spolužiačku z kolektívu, nezapájajú ju do svojich aktivít, ignorujú a ohovárajú ju. Chlapci si vyberajú obete medzi oboma pohlaviami a používajú skôr fyzické násilie. Je logické, že ako dieťa rastie, získava i väčšiu fyzickú silu, ktorú môže použiť. Znamená to, že fyzické násilie má pri šikanovaní narastajúcu tendenciu vo vzťahu k veku.

Agresor
Šikanovanie sa dá len ťažko rozpoznať. Dieťa nevie alebo nedokáže povedať, že má problémy a trápi sa. Často samo bráni dôkladnému vyšetreniu všetkých skutočností. Je to zo strachu, že sa spôsob útokov môže zhoršiť, niekedy sa bojí hanby. Odhaleniu šikanovania bránia i spolužiaci, ktorí takéto správanie vidia, ale neprezradia agresora z obavy, aby sa sami nestali jeho terčom. Aj samotní agresori bývajú veľmi vynaliezaví a dokážu bez problémov klamať a podvádzať.

Bez problémov vedia donútiť šikanovaného odvolať výpoveď, prípadne využijú i falošných svedkov. Nemajú pri tom žiadne výčitky svedomia ani pocit viny. Dokážu veľmi presvedčivo so všetkými emóciami (napríklad plačom) povedať, že ich obeť vyprovokovala a oni sa dostali do konfliktu vlastne iba náhodou. Musíme dať veľký pozor na to, aby obeť nebola považovaná za agresora a celé vyšetrovanie sa neobrátilo proti nej.

Porozprávajte sa
Rozhovor s dieťaťom, ktorému niekto ubližuje, by mal prebiehať v pokojnej dôvernej atmosfére. Treba ho citlivo povzbudiť a opakovať, že je pod ochranou a nehrozí mu žiadne nebezpečenstvo. Nechajte dieťa hovoriť samostatne, bez prerušovania, nech povie všetko, čo ho trápi. Pokiaľ má viditeľné zranenia, je nutné vyšetrenie lekárom, prípadne treba upovedomiť políciu. Úlohou učiteľa je postupne hovoriť so všetkými deťmi, ktoré by mohli dospelým pomôcť zodpovedať mnohé otázky. Nevyhnutná je aj spolupráca s rodičmi. Na oboch stranách, agresora aj obete, by rodičia mali poznať všetky fakty, ktoré sa učiteľovi podarilo zistiť.

Čo môže rodič spraviť?
Ak má sám rodič podozrenie, že  jeho dieťa má v škole problémy a nevie si sám poradiť, môže zavolať na linku dôvery alebo navštíviť pedagogicko-psychologickú poradňu. Určite by mal o svojom podozrení informovať triedneho učiteľa a požiadať ho o spoluprácu. Je potrebné svojmu synovi či dcére vysvetliť, že šikanovanie je zlé a nesmie sa utajovať. Rodič nesmie dieťa kritizovať alebo dokonca zosmiešňovať preto, že si nechá ubližovať. Je dobré celý rozhovor si nahrať alebo robiť poznámky, môžu sa hodiť v prípade potreby dôkazov. Podobné situácie sú pre dieťa veľmi náročné a stresujúce, preto by mal byť rodič v prvom rade tým, ktorý dieťaťu pomôže touto zaťažkávajúcou životnou skúškou prejsť. Vaše dieťa by nemalo ani na chvíľu zapochybovať o tom, že ho máte radi.