"Chicane" (fran.) - zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie.  

    Šikanovanie je systematické zneužívanie moci. Šikanovanie znamená zaobchádzať s druhými ľudmi hrubo a surovo. Hlavne so slabšími a zraniteľnejšími ľudmi, ktorí sa nedokážu, nevedia, nemôžu alebo nechcú adekvátne brániť. Zahŕňa v sebevyhrážanie, zastrašovanie, ovládanie, urážanie, sarkazmus, zosmiešňovanie, nadávanie a pod. Pri šikanovaní nemusí ísť nevyhnutne o použitie sily, fyzické násilie a bitie. Môže mať slovnú formu a môže ísť ocitové šikanovanie (vydieranie). V niektorých prípadoch to môže byť o dobre premyslené konanie. Šikanovanie môže zanechať na obeti vážne dlhodobé následky.
    Šikanovaním v škole môžme označiť akékoľvek psychické či fyzické násilie páchané jedným agresorom alebo skupinou agresorov, voči obeti, ktorá sa z akýchkoľvek príčin nevie brániť. Je to opakované ubližovanie druhým. Keď sa úmyselne ubližuje niekomu, kto sa nemôže alebo nevie ubrániť, keď niekto robí inému to, čo mu je nepríjemné, ponižuje ho a spôsobuje mu bolesť. Je to špecifický problém, ktorý sa odohráva po väčšinou v kolektíve rovesníkov ako sú škola, záujmové krúžky, tábory, výchovné zariadenia a pod. Medzi šikanovanie v škole patrí napríklad i to, keď je dieťa opakovane urážlivo prezývané, keď sa mu vysmievajú za oblečenie, rodinné zázemie, za dobré učenie, za slušnosť. Keď je dieťaťa nútené spolužiakom (-mi) do niečoho, čo nechce urobiť alebo mu to je nepríjemné, pod hrozbou výhražok. Keď je dieťaťu ubližované, je odstrkované, sú mu schovávané alebo dokonca brané osobné veci (peniaze, desiata a pod.).

Začiatky šikanovania 
    Šikana sa vyvíja postupne, neobjaví sa zo dňa na deň. Má svoje zákonitosti, ktoré sa prejavujú postupne, zosilňujú sa a v najhorších prípadoch môžu viesť k páchaniu trestných činov násilníka alebo k samovražde obeti. Šikanovanie sa začína postupne najprv posmievaním, braním desiaty, neskôr nadávkami a vylúčením z kolektívu. Deti sa odmietajú s obeťou šikany hrať a zapájať ho do svojich aktivít. Ak túto formu dieťa neprekoná, nik sa ho nezastane a samo sa ubrániť nevie alebo nedokáže, šikanovanie môže prerásť do vážnej formy, pričom sa môže objaviť už i fyzické násilie ako strkanie, sácanie, podkýnanie, ťahanie za vlasy, bitie a podobne. Ďalej rozhadzovanie a bratie osobných vecí dieťaťa. Neskôr sa v triede utvorí a vyčlení skupinka okolo agresora, ktorá sa k nemu pridá a už systematicky si vytvára a upevňuje svoju moc a postavenie vo svojom okolí. Postupne sa do šikanovania pridáva stále viac detí a dieťa, ktoré je šikanované je už absolútne vylúčené z kolektívu, je ignorované a šikanované i deťmi, ktoré sa predtým s ním hrávali. Po tejto fáze sa šikanovanie žiaľ stáva normálnym už pre všetky deti, ktoré sú v okolí obete.  
    Sebaúcta je jedným z faktorov zdravej osobnosti. Dieťa, ktoré nie je šikanované ani sa nepodieľa na šikanovaní má oveľa vyšiu sebaúctu, ako dieťa, ktoré je obeťou zakéhoto konania alebo sa na ňom podieľa. Dieťa s vyššiou dávkou sebaúcty si vie vážiť seba i iných, má svoje hodnoty a priority a je tolerantné voči ostatným. Pokiaľ dieťa má nízsku sebaúctu, má väčšiu tendenciu stať sa buď obeťou šikany alebo agresorom, ktorý šikanuje druhých.